Jeden deň pracovne vyťaženého tvora

Autor: Erika Lizancová | 10.9.2014 o 16:37 | Karma článku: 6,15 | Prečítané:  941x

Poznáte to - deň plný pracovných povinností a vy viete, že doma vás nikto nečaká. Nevadí. Ešteže máte svoju prácu. Nič to, že z vás vyžmýka denne celé vaše JA. Sú situácie a slová, ktoré takýto deň vedia dokonale zmeniť. A bez akéhokoľvek plánovania.  

Od rána telefón neprestáva zvoniť. Pevná linka a mobil sa striedajú v takmer pravidelných intervaloch. Na stole kopa farebných papierikov, nalepených samozrejme v istom zmysle, ktorému rozumiete len a len vy. Šéf, ktorý sa len blíži smerom k vám? Už z toho vidíte ďalšiu požiadavku. O jej dôležitosti radšej pomlčím.

Po asi piatom telefonáte s klientom, v ktorom ste riešili otázku výšky úrokov splatných ku koncu mesiaca (tretí človek z tejto firmy vám teraz kladie tú istú otázku ako jeho kolegovia pred ním...uff...nekomunikujú medzi sebou alebo čo???), desiatich mailoch, niekoľkých prečítaných zmluvách, urgenciách kolegov a krátkom internom mítingu si spomeniete na rannú kávu. Café latté zakúpené o ôsmej ráno je už teraz úplne studené. Nevadí, studená káva vraj prospieva kráse.

Po obede, ktorý trval asi 40 minút aj s cestou do Bľuvandy (jedáleň v našom pracovno-intímnom jazyku) a prestojmi spôsobenými čakaním v nekonečnom rade na jedlo, zvládnete pár zdvorilostných fráz vo výťahu z prízemia na vaše poschodie s kolegami, ktorých vďaka niekoľkoposchodovej budove vidíte možno tak dva krát v roku. Toto celé sa s istou samozrejmosťou neobíde bez minimálne jedného "urgentného" problému klienta. Ako inak - vybavíte ho s profesionálnym úsmevom. Čo z vašich úst vypadne po zložení hovoru je určite milšie, ako to, čo by ste vyslovili ešte hladní pred obedom.

A znova kolotoč - blikajúci displej na pevnej linke strieda zvonenie mobilu. Niektoré farebné papieriky zmizli, no iné pribudli. Šéf je našťastie na ďalšom mítingu (nech si to užije). Hodiny utekajú, niektorí kolegovia majú prestoje aj tu (veční to sťažovatelia).

Mobil znova bliká - tentokrát súkromný. A tých je málo, lebo všetci MOJI (ako volám rodinu, kamarátov a blízkych) vedia, že ich telefonáty s radosťou prijímam po ôsmej večer.

"Ksnáááá, kedy pídeš?" ozve sa moje malé zlatíčko. Po tejto otázke opadá zo mňa pracovná zanietenosť a odpovedám: "Najradšej aj hneď miláčik! Daj mi prosím maminku." S kamarátkou sa obratom dohodneme a už sa teším na svoje lásky. Ponáhľam sa o to viac.

S drobcom si užijeme podvečer, na Katku nemám čas - Timi ma zamestnáva úplne celú a mamina si môže ako-tak oddýchnuť alebo lepšie povedané - v kľude sa venovať domácim prácam.

"Ksnáááá, vieš čo? Vieš čo? Milujem Ťa!" - šibalsky sa usmeje Timi a opakuje tie dve slová dookola : "Milujem Ťa! Milujem Ťa!" - a tu mi vyhrkne jedna obrovská slza a ja viem, že tento deň stál za to a už som na celý pracovný nápor zabudla. A toto je neuveriteľný relax. Hlavne pre pracovne vyťaženú dušu v tomto uponáhľanom svete.

Vážme si takéto slová. Sú vzácne. A úprimné. A všetci ich počuť chceme. Tie dve jednoduché slová. Od každého človeka, od svojich vlastných, krstných alebo susedových ratolestí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?