A je množstvo takýchto denno-denných príkladov. Skúste porozmýšľať, čo ste urobili dnes, včera alebo pred týždňom. Uvidíte, že ste niekomu prispeli k lepšej nálade a ani ste si to vtedy neuvedomili.
Ja som dnes úplne náhodou ráno natrafila na článok v Novom čase o Samkovi (http://www.cas.sk/clanok/293743/smrtelne-chory-samko-7-poslite-mu-pohladnicu-zadarmo-a-vycarte-jeho-usmev.html). Chlapec, ktorý zápasí s krutým osudom. Ja si ani neviem predstaviť, čo prežívajú jeho rodičia. Článok hovorí o tom, aký je napriek všetkému Samko bojovník. A že jeho záľubou je čítanie pohľadníc. Každá pohľadnica, určená pre neho, mu vyčarí na tváričke úsmev.
Priznám sa, že ja som pri takýchto článkoch a odkazoch skeptická. Neviem, ktorým z nich môžem veriť. Nečudujete sa - v dnešnej dobe plnej zloby, závisti, chamtivosti, zneužívania médií a podobne. V Samkovom prípade však vstúpila do toho (nazvala by som to) PROJEKTU aj Slovenská pošta a zriadila v krajských mestách schránky pre pohľadnice pre tohto malého veľkého bojovníka.
A tak som hneď dnes cez obed vybehla na blízku poštu, kúpila pohľadnicu a popoludní absolvovala stovky krokov po slnkom zaliatom chodníku s rôznymi myšlienkami v hlave smerom na hlavnú poštu v Bratislave. Niesla som hneď tri pohľadnice - jedna odo mňa a ďalšie dve od kolegýň. Dievčatám som len spomenula pred cestou na obed, že "ešte na poštu musím" a bez váhania sa pridali.
Pevne verím, že tieto naše pohľadnice nájdu svojho adresáta. A že splnia svoj účel v podobe trojnásobného úsmevu na tváričke chlapčeka.
A pevne verím, že Samko dostane desiatky, stovky pohľadníc z rôznych kútov našej malej krajiny.
A ešte verím tomu, že každý, kto takúto pohľadnicu pošle, ju poslal s tým najlepším úmyslom. A od srdca. A že každý deň môže byť pekný, nech sa deje (niekedy) čokoľvek. A že vždy máme aspoň maličký dôvod na úsmev. Kvôli sebe. Kvôli blízkym. A vďaka nim. Ako aj (aspoň občas) vďaka neznámym.