Som človek. Človek, ktorého spoločnosť ľudia oceňujú (akceptujú?) kvôli jeho energii, pozitívnemu toku myšlienok a v neposlednom rade aj preto, lebo cítia, že ich celým svojím malým JA imaginárne potiahnem tým správnym smerom. A niektorí preto, lebo v istých momentoch rozhodovania sa môžu schovať za môj chrbát - a ja budem pancier, ktorý čelí okolnostiam.
Takto obdobne to funguje u mnohých. Našli ste sa v tých slovách? Osobne poznám tiež pár ľudí s nepriestrelným pancierom. Pozor, nemyslím tým korytnačky :)
Život každého nejako tečie. Ako rieka. Všetko čo je teraz, rieka vezme, unesie. Nestíhame niekedy vnímať jej víry, prúdy nás unášajú správnym či nesprávnym smerom. Slabší z nás sa nechajú podopierať, smerovať, povzbudzovať. Potrebujú konár na ktorom, či popri ktorom rieku preplávu. Potrebujú vidieť u druhých úsmev, elán, chuť žiť, chuť plávať. Toto ich naplní vlastnou energiou, radosťou a silou pustiť sa miestami aj proti prúdu. Silný pláva sám, nebojí sa prúdu (vnútri sa však z času načas zatrasie, len to nie je vidieť) a srší energiou. A vy nechápete odkiaľ tu silu stále načerpáva. Ale pre vašu vlastnú potrebu naplnenia sa entuziazmom tomu rozumieť ani nemusíte. Plne postačí, že taký človek vedľa vás existuje.
No čo ak ten človek s nepriestrelným pancierom svoj pancier na chvíľu stratí ? Jednoducho pancier zhorí. Stále je to predsa len človek. A každý človek má právo byť občas na tej druhe strane rieky. Aj silný môže byť slabý. A občas aj veru slabým je. Aj keď vám to príde, že to sa proste nehodí. Čo všetko v živote sa nehodí a deje sa, však? :)
A pamätajte - silný vám nikdy nebude hovoriť o tom, čo ho rozožiera, čo mu napáda bunky, prečo mu horia city. Keď zrazu, jeden - dva dni v roku necítiť z neho ten dovšadiaľvolajúci zápal pre život ktorý pohltí aj vás, môžete spraviť - a spravte napríklad len jedno malé gesto: doneste mu šálku čaju, vodu, možno aj ibalgin a povedzte “neboj, dobre bude, som tu keď potrebuješ”. A neváhajte, neotáľajte, len to proste urobte. Tak málo stačí a sila sa vráti. Aj vám.
