Predpokladám, že všetky (áno, tento blog bude hlavne o nás - ženách) ste už mali deň plný činnosti, radosti, naplnenosti, lásky, zážitkov, telefonátov, cvičenia, návštev, varenia, upratovania, pikantných radovánok, hádok, cyklistiky, chaty, túry, welness, párty, oslavy, výlety….
A taktiež aj deň plný sladkého ničnerobenia. Len ticho a vy sama - so sebou, s fľašou chladeného prosseca, s balíčkom čipsov. Zabalená v deke s knihou v ruke a s hrubými papučami z ovčej vlny na nohách (ja v "kapcoch" od babky), teplou kávou, jablčníkom od mamy a mrazenou pizzou. Ó Bože ! Endorfíny na zbláznenie !
Väčšinou sa môj odsek vyššie, začínajúci slovom “predpokladám” týka leta a dní plných slnka. Vtedy je akákoľvek činnosť a väčšia námaha akási automatická a priam žiadúca.
Pozor ! Druhý odsek patrí zime. A to sladké ničnerobenie je dokonca bez výčitiek !? Alebo sa mýlim? :)
Dámy, len jemne pripomínam - zima pomaly končí, ničnerobením možno pribudli nejaké kilá a to aj napriek faktu, že slovíčko "ničnerobenie" je tak ľahké (či "light") a evokuje niečo také, ako bezkalorický stav. Lenivosť sa dá priam krájať, všakže? Nuž nastal čas - poďme sa hýbať a žiť. Energia priam kričí, aby ste si z nej uchmatli. Vykročme smelo v ústrety jari, aktivite a vlastnej energii. Nech sme na leto pripravené.
A hej - toto celé sa evidentne moc asi netýka mamičiek, ale tak - aspoň ste sa zastavili na chvíľku pri čítaní a rozmýšľali, aké by to bolo keby……A snívať nie je zakázané. Ani na sekundu. Ani v zime, ani v lete.
