Napríklad - tento mladý muž je typický IT-čkár. Károvaná košeľa, z pod nej trčiace biele tričko s jednou malou, takmer neviditeľnou dierkou. Ošúchané rifle, sandále a v nich ponožky. Telo ovíjajúce sa okolo usoplenej tyče, v ušiach slúchadlá. Okuliare na malom nose a pohľad do neznáma - až máte pocit, že spí s otvorenými očami. Vlasy ešte zlepené po náhlom rannom budíku a ktoré slovo hrebeň poznajú možno tak z detských čias po sobotnom kúpeli. Zastavíme na ďalšej zastávke. Mamička s jedným dieťaťom v kočíku a s druhým ťahajúc ho za drobnú ručičku dobieha do dverí dopravného prostriedku. IT-čkár to nevníma a ani sa nepohne, aby jej džentlmensky pomohol s kočíkom. Obetuje sa mladá študentka, ktorá si dnes obliekla len silonové pančuchy, čiernu podprsenku a bielu všetko-odhaľujúcu blúzku. A kde má sukňu? Ahá, namiesto sukne vytiahla zo skrine (iste ešte pri tom bdela) trocha väčší opasok. Opasok, ktorý pokrýva jej zadok veľmi „ésteticky“ asi centimeter pod.....
A dnes, v teplý jesenný deň, si niečo obdobné vychutnávam v autobuse číslo 88. Nastupujem pod Novým mostom. A nejako sa podvedome usmievam. Niekde vnútri sa už teším, kto všetko bude cestovať spolu so mnou.
Jedna zástavka. Druhá. Na tretej nastúpi slečna asi v mojom veku, vedome klame oblečením študentky...... sukňa trochu dlhšia ako u pozorovanej študentky z pred rokov...... celý čas telefonuje. Nedá sa nepočuť, keďže nás delí asi tak 10 centimetrov enormne vydýchaného priestoru v dopravnom prostriedku.
„No hovor, ako sa máte? Zajtra vás už pustia? Ako sa teším! A pošli mi foto malinkej! Naučila sa papať? Starajú sa o vás? Miško bol za vami? Už ju počujem – vie, že volá krstná! Moja, teším sa na vás, ani nevieš ako! Som na Teba pyšná! Čo vám prinesiem? Volaj mi hneď, ako budeš doma. A keď mi dáš pokyn na príchod, okamžite som u vás! Krstná predsa musí byť prvá návšteva po rodičoch!“
A ja som sa v duchu usmievala. Pripomenulo mi to moje malé krstniatka. Aj táto slečna je evidentne šťastná, že pozná aj takýto druh lásky. Lásky, ktorá ju napĺňa.
Mňa sa nedávno niekto opýtal: ty si vážne krstná? A tie deti ťa aj takto volajú? To sa dnes už nenosí. Aj ste normálne v kostole krstili? Mne len rýchlo prebehne hlavou : čo je na tom nepochopiteľné? Ja si ani neviem predstaviť, aby som bola len Erika (alebo nebodaj „teta“!!!) a nie krstná. Veď toto slovo je také - magické.
Raz darmo - byť krstnou je úžasné !