Stretávame sa s tými, ktorých sme počas roka vidieť nestihli. Vianočné večierky, róby, masky, čerti a anjeli. Všade dobrá nálada. Rolničky. Úsmevy. Štrganie šampanským. Vďaky za uplynulý rok, priania k sviatkom. Takto podobne je to každý rok o tomto čase.
Kde tu už vonia pečivo, škorica, pomaranč, medovníky. Varené víno večer k filmu. Po skriniach sú poschovávané zabalené darčeky. Deti ešte na poslednú chvíľu píšu listy Ježiškovi. V niektorých oknách už nesmelo svieti stromček. Mastné lokše, koledy a zimná atmosféra na trhoch. Živá hudba, punč a hriatô. Stánky plné anjelov a vianočných ozdôb. A kde-tu už badať aj mimovoľný nenútený úsmev a viac lásky medzi nami.
Čas pred Vianocami a samotné Vianoce sú také, aké si ich spravíme. Vnútorne aj navonok. Budú také, ako ich budeme vnímať. Je to len na nás samých. Nedajme sa prevalcovať preplnenými obchodmi, ľuďmi čo na poslednú chvíľu kupujú darčeky a doslova sa predbiehajú pri pokladniach. Prehnanými želaniami z materiálneho sveta. Viem - všetci vždy máme nejaké želanie a túžbu po istom darčeku. No želajme si najmä zdravie, šťastie, lásku.
Vianoce - tie pravé Vianoce - sú v nás a v tom, ako ich vieme prežiť, ako ich dokážeme vnímať. O detskej žiari v očiach plných očakávania a radosti. O radosti zo spoločnosti rodiny a blízkych. O pokoji, tichu, šťastí a láske.
(a áno - aj o snehu, ale ten má ešte čas a verme, že Perinbaba do dvadsiatehoštvrtého nesklame) :)